História saunovania
Prvá zmienka o “kúpaní sa v pote” pochádza z neskorej doby
bronzovej (1500-900 p.n.l.). Sauna, akú poznáme dnes, sa vyvinula z vtedy
bežného kúrenia v domácnosti; zahriate kamene boli zrejme umiestnené v jame v
strede obydlia, ktoré bolo vyrobené z prútia, slamy, dreva a blata.
Neskôr boli stavané
samostatné stavby, ako napríklad dymové sauny, nazývané “potné miesta”.
Umožnila to novoobjavená stavebná technika zrubu, kde bola stavba postavená z
nahrubo opracovaných klád, každá so sedlom a zásekom. Táto technológia sa rozšírila
z Fínska ďalej na juh a východ. Otvorená a nevetraná pec, lepšie pomenovanie by
však bolo ohnisko, bola naplnená lávovými kameňmi a dymila priamo do interiéru
sauny. Takáto pec sa volala - po fínsky "rauniokiuas" alebo “ruinová
pec” (400-700p.n.l.). Tento druh pece sa s menšími úpravami používa v
dymových saunách prakticky až dodnes. Archeologické vykopávky nasvedčujú tomu, že spomenutá pec a ďalšie dôkazy,
poukazujúce na vznik sauny, boli nájdené od Anglicka až po hranice s Áziou.
Počiatkom 18. storočia sa začali bežne používať saunové pece na drevo, podobné
dnešným s odvodom spalín primitívnym komínom. Používali sa trojstupňové pece s
ohniskom v spodnej časti, parnej časti naplnenej kameňmi v strede a dymovej
časti s jednoduchým komínom hore. Na konci 19. storočia sa už začal používať
samostatný tehlový komín s pristavanou pecou. Začiatkom 20. storočia sa
objavili prvé plechové saunové pece kombinované s nádržou na vodu. Prvé
elektrické pece sa začali predávať vo Fínsku roku 1940.
Postupom času sa sauna vyvíjala spoločne s jej užívateľmi a čoraz viac sa
prispôsobovala ich potrebám. Spoločne s pokrokom v stavebníctve sa zrubové
sauny dostali do úzadia a boli nahradené miestnosťami v obydliach používanými
výhradne na saunovanie. Vyvinula sa technológia pero – drážka používaná až do
dnes, aj keď koncepcia zrubovej sauny zostala s drobnými vylepšeniami v
určitých oblastiach zachovaná. Používanie sauny sa rozšírilo od Baltického mora až po Ural. Po celej Európe
na všetkých miestach, kde žili prvé Fínske kmene a Kelti. Fínske slová používané v spojitosti so saunou a saunovaním pochádzajú
preukázateľne z časov keď používaným jazykom bola “Prvo-Fínština” (1500-700
p.n.l.).
Saunovanie bolo od
počiatku významnou udalosťou – dalo by sa povedať, že nieslo prvky rituálu.
Saunovanie muselo vždy prebiehať v súlade s presnými pravidlami, ktoré zahŕňali
všetko, od spôsobu kúrenia v peci až po ochladenie po skončení saunovania.
Podľa keltských legiend v saune žijú dobrý škriatkovia, starajúci sa starajú o
zdravie ľudí, ktorý ju navštevujú. Táto pozoruhodná symbolika dokazuje, že jej
liečivé a relaxačné účinky poznali ľudia už od nepamäti.